BLOG

Keď pracujem s recyklovaným drevom, koledujem si vždy o nejaké prekvapenia. Pri práci s ním sa mi zatupil nejeden rezný nástroj kvôli prachu, kamienkom a klincom, ktoré sa rokmi uhniezdili v materiáli. Moja trpezlivosť a predstavivosť dostanú jednoznačne zabrať.

Nedávno sme čelili ďalšej výzve. Zadanie znelo: zhotoviť komodu netradičných rozmerov (270x50x50 cm) a docieliť vzhľad, akoby tu bola už 100 rokov.

Koniec roku je vhodným časom na malý sumár udalostí. Tento rok na to máme viacero dôvodov, ale k tomu sa dostanem na konci, tak čítajte ďalej K maľovaniu som sa vrátil po 23 rokoch v roku 2005. Mnohí z vás sa možno domnievajú, že človek v 40tke má už to najlepšie za sebou a púšťať sa do niečoho nového už nemá veľmi zmysel. OMYL.

Do dielne sa mi dostala staručká komoda v pomerne dezolátnom stave. Reštaurovanie v tomto prípade však neskomplikoval len jej vek, ale i neodborný zásah, ktorý zakryl jej pôvodné čaro. Vrátiť jej lesk bol skutočne oriešok, avšak môžem vám aspoň vďaka tomu ilustrovať, čo by žiadnemu reštaurátorovi nemalo chýbať, ak chce svoju prácu robiť poctivo.

Pracujeme s rôznymi perspektívami. Tieto hodiny sú vyrobené zo starého dreva. Mnoho ľudí by toto drevo považovalo za odpad. My však máme tento typ výziev radi a vidíme krásu aj v starom kuse dreva, ktorý by zvyčajne skončil v krbe.

Dostalo sa mi do rúk 6 stoličiek zo začiatku 20 storočia. Niekto by si pomyslel, že to budú nepoužiteľné haraburdy.

V posledných dňoch experimentujem s ornamentami, ktoré trochu zaváňajú orientom. Veľmi rýchlo som pochopil, že som si tým mierne „zavaril“. Nie preto, že by práca na nich bola nejak extrémne náročná (v tomto smere som si už zavaril napríklad kvetinovým zrkadlom). Problém spočíva v tom, že keď sa do tvorby takýchto zrkadiel pustíte, zistíte, že existuje asi milión spôsobov, ako ich spracovať a vy zrazu neviete, do ktorého modelu sa pustiť. Všetky vyzerajú lákavo.