Nostalgia z blšieho trhu
Nedávno sa mi dostal do rúk skvost, ktorý našiel jeden známy na blšom trhu. Rozlámané liatinové nohy z lavičky – pre niekoho možno odpad, pre milovníka „starín“, ako som ja však hotový poklad, ktorý možno kedysi zdobil nejaké šľachtické sídlo. Ihneď som si povedal, že takýto koniec – byť zapadnutá medzi hromadami iných „starín“ na blšom trhu, jej rozhodne nepatrí.
Prvý krok viedol do zváračskej dielne, kde vznikol prvý problém – museli sa vyrobiť odbité veci, ktoré sa potom privarili a nedržali. Stará liatina je super vec, ale musí sa špeciálne zvárať a to bol ten oriešok. Nakoniec to šlo bronzom a potom som si ju už mohol preniesť domov a po hodinovej štúdii na internete som vyrobil dubové laty (aby som si bol, istý, ako majú presne vyzerať).
Pri upevňovaní lát nastal ďalší problém. Liatina bola nepravidelne odliata a preto každá latka musela byť upravovaná dlátom, aby presne dosadla. Potom som odvŕtal diery. Ďalší problém sa vynoril so šróbami. Moja predstava bola s hrdzavými, ale zatiaľ som dal nové, ktoré som vybrúsil a budem čakať na hrdzavú patinu.
Keď to zhrniem, tak môžem povedať, že nič nie je len tak, ale tá námaha za to stojí.
VITAJ SPÄŤ!
PS: Kávička na nej chutí úžasne
