Zabudnuté povaly – časť 2.
Opäť sa s Vami chcem ponoriť do nostalgie povalí a vecí, ktoré ukrývajú. Tento krát veci z 19.-20. storočia, ktoré dýchajú dušou gazdovskej usadlosti, čo je cítiť na každom kroku v postrojoch koní alebo zbytkoch rebrinových povozov na zvážanie sena. Zúfalo na mňa upierali svoje hrdlá rôzne džbány, nádoby a fľašky, v ktorých sa na pole nosila poživeň pre tvrdo pracujúcich ľudí.
Po dlhšom skúmaní sa mi dokonca podarilo odhaliť tajomstvo porozhadzovaných hnedo–zelených kociek. Je to mydlo, ktoré sa varilo z kostí zvierat, pretože gazdovci vedeli využívať úplne všetko, čo príroda dala (teraz stačí skočiť do hypermarketu…).
Ovocie sa destilovalo a uchovávalo v sklenených nádobách rôznych originálnych tvarov. Opodiaľ sa váľa kolovrátok na pozostatkoch gazdovskej bričky, ktorou sa vraj v nedeľu chodilo do kostola a jedine vtedy sa oddychovalo. Na pôjde smutne na mňa pozerajú botoše – staré čižmy s nánosom prachu storočia a pod nimi sedačka z bričky, potiahnutá už ošúchanou kravskou kožou, z ktorej vytŕča výplň z trávy.
Keď som sa nad tým zamyslel: „kde sú tí ľudia, ktorí to všetko používali a bolo to pre nich obrovské bohatstvo a majetok?“ Neviem, či sa mi podarí niektoré z tých vecí vrátiť späť do života, ale určite sa v priebehu času pokúsim dať im nálepku „Vitaj späť!“.
Viete aj vy o podobných miestach a pokladoch, u ktorých by stálo za to oprášiť prach a vdýchnuť im nový život? Sem s nimi 
ML