Opravy starého a nepotrebného

Prvotným zámerom tohoto článku bolo sprostredkovať vám, ako postupujeme pri reštaurovaní starej komody. Ako to však býva v dobrom filme alebo v živote, príde nečakaný zvrat a vy sa s tým musíte vysporiadať. Miesto jednej zreštaurovanej komody sme nakoniec so štipkou kreativity a väčšou štipkou zručnosti docielili novú identickú komodu a sériu veľmi originálnych rámov. Možno sa pýtate, ako súvisia rámy s reštaurovaním komody… Nuž čítajte a dozviete sa.

DUB – tvrdý, pevný, odolný, trvanlivý… Nie len tak sa vraví – „mocný ako dub“. Je jednou z najvzácnejších drevín, ktoré sa na Slovensku vyskytujú. Pre jeho krásu, majestátnosť a použitie.

Každá iná, ale predsa majú niečo spoločné. Tieto tri police vznikli zo starej ošumelej dosky, ako je to už u mňa zvykom ? Staré drevo som však tentokrát doplnil moderným dizajnovým prvkom a rôznorodou povrchovou úpravou, ktorá z každej police učinila unikát.

Nemáte niekedy chuť vymyslieť niečo nezvyčajné a následne ten originál vyrobiť a sám seba prekvapiť, čo z toho vzíde? Mne sa stáva celkom často, že mi chodí niečo po rozume a následne to skúšam zhmotniť. Tak je na tom aj moja „vešiakopolica“.

Zaujala ma nezvyčajnosť stoličiek, ktoré na prvý pohľad vyzerali detsky, ale po obhliadke sa ukázalo, že sú to unikáty s pohodlným a priestranným sedením.

Dostal sa mi do rúk krásny starožitný rám, ktorého niektoré ozdobné časti mi boli dodané vo vrecku ako malé rozdrobené kúsky rôzneho tvaru. Aby som opäť prinavrátil rámu jeho pôvodnú krásu, bolo potrebné doslova vyskladať chýbajúce časti ako puzzle. Kto už puzzle skladal, vie, že ak vám chýbajú nejaké časti, tým je ťažšia skladačka.

Na potulkách po Liptove ma uchvátil jeden praobyčajný výrobok remeselníka, ktorý sa povaľoval v jednej rozpadnutej usadlosti. Zaujalo ma ako jednoducho si ľudia voľakedy dokázali vytvoriť každodennú praktickú a účelnú vec.

V súčasnej dobe zvláštny, nostalgický, ale praktický solitér, ktorý by ste ťažko našli v antikvariáte či predajni so starožitnosťami. Bola vyrobená v Holešove v roku 1953 a jej cena vtedy bola 252 Kčs. Videl som takúto v jednej z prvých častí seriálu „30 prípadov majora. Pri takýchto lampách sedávali aj naše babičky a štrikovali svetre.

Pri pohľade na ladné tvary starej ošúchanej stoličky zo začiatku 20. storočia som si povedal: „Túto nadčasovú a praktickú eleganciu musím zachrániť.“